Zariadenie jedálne alebo jedálenského kútu tak, aby vám vždy chutilo, spotrebuje veľa času a energie. Očakávame, že stolovanie s rodinou bude pre nás príjemne stráveným časom a dokonalým zážitkom. Koľko toho ale o stolovaní a jeho pravidlách skutočne vieme? Stolovanie a jeho spôsoby sú prirodzenou a veľmi podstatnou súčasťou spoločenského správania.
Počiatok stolovania siaha až niekde do obdobia stredoveku. Ako prvá sa na stôl musela umiestniť soľnička, pretože hrala najdôležitejšiu úlohu. Nebol to len nevyhnutný doplnok pre dochutenie pokrmu, jej hlavná úloha spočívala v určení zasadacieho poriadku - kto sedel nad soľou, sedel na čestnom mieste. Ostatní hostia sa mohli usadiť až potom, keď soľnička zaujala svoje miesto na stole. Zaujímavosťou je, že ak hostia chceli jesť príborom, museli si priniesť vlastný, inak jedli výlučne rukami. Zásadný pokrok nastáva až v 17. storočí, kedy sa pri stolovaní začala používať aj vidlička.
Prvé záznamy o predchodcovi vidličky siahajú do egyptského staroveku, kedy boli veľké bronzové vidličky využívané pri náboženských obradoch. Jeden z predchodcov vidličky sa spája aj s rokom 400 n.l. a mestom Konštantínopol. Jednoduchšiu verziu vidličky používali už v 7. storočí na blízkom východe, a to hlavne ako pomôcku pri pečení mäsa. Stredovekí kuchári v Európe používali vidličku s ostrými rohmi, ktorá im uľahčovala krájanie a servírovanie mäsa. V Anglicku sa vidlička nemohla dlho stretnúť s pochopením, pretože bola považovaná za čisto ženské náčinie. V neskorom 16. storočí si začínala získavať na svoju stranu Talianov, ktorí začali prejavovať záujem o čistotu. Prvá predchodkyňa vidličky určená priamo k stolovaniu bola krátka, väčšinou zo zlata a bola rovná a dvojzubá. Negatívny postoj k tomuto príboru zaujal francúzsky dvor, ktorý ju považoval za ťažkopádnu, ba priamo až nebezpečnú. Celá situácia sa zmenila v 17. storočí, kedy protokol nariadil, že je necivilizované jesť mäso rukami. Napriek tomu bolo používanie vidličky podivným umením. V 19. storočí spolu s vedecko-technickým pokrokom prichádza výroba dostupnejších vidličiek, a tak sa dostávajú aj medzi stredné vrstvy obyvateľstva.
U francúzskeho spôsobu kuchári lákavo a úhľadne naservírovali jedlá na podnosy a misy, ktoré potom čašníci servírovali. Hostia si mohli vyberať z hotových jedál a zvoliť si to, na čo majú práve najväčšiu chuť. Tento spôsob stolovania je do dnes vzorom. Stretávame sa s ním na rôznych dôležitých spoločenských udalostiach, kde sa zhromažďuje väčší počet osôb.
Jednoduchá obsluha, to je ruské stolovanie. Čašníci hotové jedlo pokladali na podnosy a servírovali hosťom priamo na stôl. Nápoje boli predpripravené na stoloch a každý sa tak mohol obslúžiť sám podľa toho, na čo mal chuť. Táto forma stolovania sa stala predpokladom pre dnešné hostiny.
Typické pre anglický spôsob je to, že stolovanie je charakteristické krájaním mäsa pri stole. Hlavnou úlohou hostiteľa je chopiť sa nože a naporcovať jednotlivé kúsky hosťom. Neskôr sa táto úloha delegovala na kvalifikovaných porcovačov a tento spôsob je dodnes využívaný pre vyššie formy obsluhy.
Ďalšie články
Mohlo by vás zaujímať
Kontaktné informácie
Nákupné informácie
KDE NÁS NAJDETE
Novinky, akce, soutěže
